Plánujete zrealizovať výstavbu futbalového ihriska?

Základom budúcej kvality vášho futbalového trávnika je dodržanie technologických zákonitosti pri výstavbe ihriska. Všetkým popredným trávnikárskym špecialistom v Európe určuje kvalitatívny predpis ich činnosti norma na trávniky: DIN 18 035 časť 4.

V prípade záujmu o vybudovanie nového alebo rekonštrukciu existujúceho futbalového ihriska volajte na t. č.
0905 432 428 – Ing. Roman Šmajstrla

Návrh konštrukčnej skladby futbalového ihriska

Podľa prírodných podmienok územia navrhovaného ihriska a podľa frekvencie zápasov navrhujeme jednovrstvové alebo viacvrstvové ihrisko. Návrh musí byť zdokumentovaný v projekte.

Jednovrstvové ihrisko prichádza do úvahy v prípadoch ak je povrch ihriska dostatočne priepustný pre vodu (K > 10-6 m.s-1), ale aj dostatočne pevný, aby nedochádzalo k prevaľovaniu povrchu ihriska. Vegetačná vrstva môže byť upravená z pôvodnej ornice, ak vyhovuje požadovaným zásadám pestovania trávnika ako aj hracím požiadavkám a pravidlám futbalu.

Viacvrstvové ihrisko sa skladá z viac vodorovne položených umelo vytvorených vrstiev rôzneho zloženia a rôzneho účelu.

  •  vegetačná vrstva
  •  filtračná vrstva (+ vyhrievacie teleso)
  •  drenážna vrstva
  •  základové zemné teleso

Vegetačná vrstva je husto prekorenenú a úrodná časť konštrukčnej skladby futbalového ihriska, ktorá je vystavená vysokej antropogénnej záťaži. Jej funkciou je vytvorenie optimálneho prostredia pre rast koreňového systému, intenzívne odnožovanie, zahusťovanie drnu a jeho pružnosť. Musí vytvárať vhodné rastové podmienky, zabezpečovať optimálny vodný a vzdušný režim, požadovanú nosnosť povrchu ihriska a spolu s trávnikom odpovedajúce protišmykové a odrazové podmienky. Po uľahnutí má mať minimálnu hrúbku 120 – 150 mm.

Vegetačná vrstva má mať spád 0,5 – 1,05% t.j. cca. 30 mm na 50 m smerom k dlhšej strane. Medzi ďalšie funkcie patrí vytvorenie dobrých podmienok pre efektívne využívanie živín z hnojív a vlahy z doplnkovej závlahy. Vegetačná vrstva a jej štruktúra je volená vo vzťahu k intenzite a účelu využívania trávnika, ale aj vo vzťahu ku klimatickým a poveternostným podmienkam danej oblasti. Je tvorená základnými materiálmi a prídavným látkami.

Základným materiálom je napríklad zemina, piesok, štrk. Podľa zrnitostného zloženia základný substrát obsahuje:
5 až 10 % ílovitých častíc (0,002 – 0,063 mm),
20 % jemných piesčitých častíc (0,06 – 0,2 mm),
50 – 60 % stredne veľkých a hrubších piesčitých častíc (0,20 – 2,0 mm), poprípade 10 % jemný štrk vo veľkosti 2,0 – 3,0 mm.

Filtračná vrstva bráni priesaku jemných častíc z vegetačnej vrstvy do drenážnej. Bráni tiež nežiadúcemu, rýchlemu priesaku rozpustených živín. Veľmi vhodnú a často používanú filtračnú vrstvu tvorí kremičitý piesok. Piesok musí byť praný bez obsahu jemných častíc.

Drenážna vrstva má za úlohu odviezť v určitej miere nadbytok zrážkovej vody z vegetačnej vrstvy a obmedziť tak poškodzovanie trávneho drnu. Drenáž sa rozdeľuje na povrchovú, ktorá zabezpečuje odstránenie vody z oblastí trávnych koreňov a podpovrchovú, ktorá má za úlohu odvádzať vodu z väčšej  hĺbky pôdneho horizontu. Materiál použitý do drenážnej vrstvy nesmie znečisťovať podzemnú vodu. Mal by byť  odolný voči premrznutiu a zvetrávaniu. Profil drenážnej vrstvy môže byť v rozmedzí 120 – 200 mm podľa úrovne únosnosti, rýchlosti priesaku a vzdialeností drnov. Súčasťou drenážnej vrstvy môžu byť tiež drenážne ryhy s uložením odvodňovacích hadíc do základu. Zrnitostné zloženie materiálu môže byť:
1/3 jemného piesku čistého piesku (0,06 – 0,2 mm),
1/3 stredne veľkého piesku (0,2 – 0,6 mm) a
1/3 hrubého piesku (0,6 – 2,0 mm).
Druhá možnosť je variant s 50 % zastúpením piesčitých častíc a polovicou tvorenou prevažne jemným alebo stredne veľkým štrkom, s maximálne 10 % podielom hrubého piesku.

Základové zemné teleso je pláň, na ktorej sa zhotovuje ihrisková plocha. Zohľadňuje sa jeho únosnosť ako základu ihriska v požadovanom spáde, t. j. v súlade so spádom povrchu vegetačnej vrstvy. Ak základ ihriska nie je dostatočne únosný, treba ho stabilizovať. Málo únosný základ ihriska môže spôsobiť postupnú deformáciu povrchu ihriska.

Prípravu podložia

Po vytýčení plochy ihriska sa upraví podložie – súbor jednotlivých vrstiev v príslušných spádoch, prípadne sa urobí drenážovanie. Všetky vrstvy vrátane vegetačnej sa vybudujú v strechovitých spádoch vzhľadom na pozdĺžne strany ihriska, alebo vzhľadom na všetky štyri strany ihriska. Stredná os ihriska (v dĺžke 20 – 40 metrov alebo po celej dĺžke) je o 15 až 22 cm vyššia ako hraničný čiara, teda čiara, ktorá ohraničuje nutný voľný priestor okolo ihriska. Pri úprave podložia sa vybudujú základy na brány, prípadne pred definitívnou úpravou podložia sa vybudujú výkopy na drenáže.

Pri stavebných materiáloch potrebných na zhotovenie jednotlivých vrstiev je potrebné rozlišovať medzi nosnými skeletovými stavebnými materiálmi a plnivom. Plnivá sú látky na zlepšenie obsahu živín, resp. na zvýšenie schopnosti akumulácie vody a živín. Použiť možno len také látky, ktoré sú povolené a označené podľa zákona o hnojivách, resp. ktoré sú riadne deklarované ako prírodná a pomocná látka.

Jednotlivé vrstvy majú byť zložené tak, aby priepustnosť vody dosiahla mieru infiltrácie vody pri skúškach mod k* ≥ 0,9 mm/min. Na zabezpečenie dostatočnej schopnosti akumulovať vodu nesmie byť pri zisťovaní hmotnostný obsah organických látok menší ako 1 %, avšak z dôvodov priepustnosti vody a nosnosti by hmotnostný podiel 3 % nemal byť prekročený.

Výber a prípravu ornice
Na dosiahnutie kvalitného trávnika je najdôležitejší výber a príprava ornice, ktorá je základným prvkom tradičných trávnatých povrchov. Za ornicu považujeme povrchovú vrstvu ornej pôdy, ktorá je obohatená organickými látkami. Zlé uskladnenie ornice môže mať za následok zničenie mikrobiologického života. Ak ornicu ukladáme na jednotlivé kopy, výška kop môže byť najviac 2 metre. V spojitých kopách má byť výška iba 1 meter. Ornica by mala byť taká, aby jej úprava bola ekonomicky únosná a technicky nenáročná. Najvýhodnejšia je ornica prevažne pieskovitá, bohatá na organické látky, neutrálna alebo mierne kyslá. Hlinitá alebo bahnitá ornica vyžaduje náročnú úpravu. Je preto vhodné urobiť laboratórny rozbor ornice vzhľadom na požadovanú kvalitu povrchu ihriska. Ak je ornica nevhodná, kvalita trávnika nebude zodpovedať požiadavkám na povrch ihriska a údržba bude ekonomicky náročná. Požadované vlastnosti ornice sú:

  • priepustnosť,
  • odolnosť voči ubíjaniu
  • odolnosť voči deformovaniu
  • schopnosť umožňovať dobrý rast trávy
  • nesmie obsahovať kamene v povrchovej časti
  • nesmie obsahovať parazitný hmyz, semená burín a rôzny odpad

Na zlepšenie fyzikálnych a chemických vlastností sa do ornice pridávajú rôzne zložky. Najdôležitejšia je zložka piesková, ktorá má za úlohu zlepšiť priepustnosť pôdy, jej granulometrické zloženie, zmenšiť plasticitu a deformovateľnosť ornice.

Kladenie ornice
Upravená ornica sa kladie na pripravený podklad naraz v celej hrúbke, pričom treba počítať s jej uľahnutím. Ornica sa kladie od najvzdialenejšieho konca alebo od stredu tak, aby sa nemuselo stúpať na jej čerstvo navezenú časť. Ak sa ornica kladie priamo na priepustné podložie, odporúča sa podbrániť povrch podložia čím sa zachová nepriepustnosť pôdy a zabráni sa vytvoreniu tvrdej nepriepustnej kôry. V prípade že sa ornica kladie na drenážnu vrstvu, treba dať pozor, aby sa pri rozvoze ornice neporušila drenážna sieť. Odporúča sa rozvážať ornicu ľahkými prostriedkami. Ak je podkladová vrstva veľmi mäkká a deformovateľná, treba použiť chodníky z dosák. Keď sa podkladová vrstva napriek všetkým opatreniam deformuje, alebo vzniknú koľaje, treba všetky nerovnosti ihneď vyrovnať. Tým sa zabráni vzniku nerovnomernej vrstvy a jej nerovnomernému zhutneniu. Položenú ornicu je najlepšie nechať uľahnúť prirodzeným spôsobom. V praxi sa však uľahnutie urýchľuje valcovaním, pričom treba striedať valcovanie s bránením, aby sa ornica neubila do nepriepustnosti.

Požiadavky na založenie nového trávnika pre intenzívne zaťaženie na futbalovom ihrisku

  • Pevnosť trávnika – schopnosť znášať intenzívne zaťaženie ,
  • Schopnosť znášať vysokú intenzitu kosenia na „futbalovú“ výšku
  • Pružnosť mačiny
  • Rýchla samoregeneračná schopnosť mačiny po poškodení
  • Pevnosť koreňového systému
  • Odolnosť voči chorobám
  • Odolnosť voči zatieneniu
  • Farebná a rastová vyrovnanosť porastu, textúra listov

Založenie trávnika výsevom

tvorí najčastejší spôsob založenia ihriskového trávnika. Trávnik možno zakladať po celý rok. Na zakladanie nových trávnikov používame pokusne vopred testované trávne zmesi s novými a kvalitnými odrodami. Trávne zmesi v ponuke EUROGREEN  sú dlhodobo odskúšané a overené  v prakticky realizovaných projektoch v celej Európe.

Pri založení futbalového ihriska výsevom používame najmodernejšie technológie výsevu. Trávne osivo je trávnikárskou vibračnou výsevnou kombináciou zapracované celoplošne  do hĺbky 10 – 15 mm.  Docielime tým rovnomerný výsevok na celej ploche ihriska, čo tvorí dobrý základ pre kvalitné a rovnomerné vzchádzanie porastu trávnika.

Do pripravenej ornice sa môže siať od začiatku apríla do konca septembra. Mladý trávnik neznáša najmä zimu a sucho. Preto jesenná a letná  sejba nie je vhodná. Jesenná sejba vyžaduje zvýšenie semien o 10%, pretože sa počíta s čiastočným vymrznutím trávy. Doba siatia je v každom prípade ovplyvnená aj nadmorskou výškou a klimatickými podmienkami danej oblasti. Pred siatím upravujeme povrch ornice smykom. Keď sa smykuje rôznymi smermi dosiahne sa dostatočná rovnosť plochy. Smyk je vhodnejší ako brány, pretože natoľko neporušuje pôdu. Pri smykovaní treba vykonať jemnú povrchovú úpravu kontrolu rovnosti povrchu. Tieto práce musia nasledovať rýchlo za sebou. Po zasiati treba celú plochu pobrániť, aby sa semená dostali do pôdy a potom zavalcovať ľahkým valcom.

Pri všetkých spôsoboch sejby je dôležité rovnomerné rozloženie osiva na ploche, čo môže byť problémom najmä pri ručnej sejbe. Tu si pomôžeme krížovou sejbou, t. j. rozdelením navážaného osiva na dve polovice a ich výsevom v dvoch na seba kolmých smeroch, rozdelením plochy na menšie geometrické útvary, ktoré sa sejú presne naváženým množstvom osiva, alebo aj zväčšením objemu vysievaného materiálu premiešaním s 2 – 3 násobným množstvom piesku alebo iného materiálu. Sejeme za bezveterného počasia, aby nedošlo k odviatiu semena vetrom. Množstvo osiva závisí od jeho zloženia. – pri záťažových športových trávnikoch treba 20 – 30 g / m² (200 – 220 kg na celé ihrisko). Siatie na husto sa používa najmä na miestach pred bránou.

Výhody:

  • nižšie vstupné náklady pri zakladaní
  • adaptácia na dané prostredie už pri klíčení
  • možnosť voľby kvality, charakteru trávneho osiva v závislosti od pôdy a lokality

Nevýhody:

  • intenzívna starostlivosť v počiatočnom štádiu – pravidelná závlaha, kosenie, intenzívna výživa
  • dlhší čas potrebný na rast a vývin trávnika do obdobia plného zaťažovania

Predpestovaný trávnik

tiež predpestovaná trávna mačina vyrastá z výsevu osiva v poľných podmienkach. V priebehu rastu a vývoja dostáva predpestovaný trávnik najvyššiu starostlivosť, pravidelné a časté kosenie, systémovú výživu a všetky potrebné caespestechnické operácie, aby bol trávnik pred vyrezaním v najlepšej kondícií.

Trávnik sa po vypestovaní následne vyrezáva špeciálnym zariadením buď na malé alebo veľké rolky.  Následne je trávnik expedovaný  zákazníkom. Položenie predpestovaného trávnika z malých roliek v šírke cca. 30 cm sa realizuje ručne. Veľké rolky trávnika majú šírku 60 – 80 cm a položenie sa realizuje špeciálnou mechanizáciou. Spoje medzi položenými rolkami nie sú krátko po položení viditeľné.

Výhody:

  • pri reprezentačných trávnikoch okamžitý vizuálny efekt bez buriny, machu, chorôb a potreby prisievania
  • pri ihriskových trávnikoch krátke obdobie do plného herného i tréningového zaťaženia

Nevýhody:

  • vyššie investičné náklady
  • vyššia hmotnosť pri doprave a manipulácii
  • nutnosť okamžitej pokládky do 24 hodín od vyrezania

Hybridný trávnik

predstavuje najkvalitnejší prírodný trávnik v kombinácii a prednosťami trávnika s umelým povrchom. Predstavuje ideálnu alternatívu pre povrch futbalových ihrísk s vysokým stupňom intenzívneho zaťaženia v priebehu celého roka.

.

Vyhotovený je patentovanou technológiou tkania, čim vzniká  koberec s vtkaným umelým vláknom. Na upravený oddrenážovaný priepustný podklad vegetačnej vrstvy sa položí koberec, na ktorý sa následne navrství a medzi vlákna zapracuje vegetačná vrstva. Do pripravenej vegetačnej vrstvy sa vyseje osivo ihriskovej trávnej zmesi pre intenzívne využitie. Vyrastajúci koreňový systém trávnika prerastie cez podklad, zároveň sa prepojí s umelým vláknom, ktoré je vtkané do podkladu. Tým sa vytvorí pevný, záťaži odolný trávnatý športový povrch.


Hybridný trávnik možno zrealizovať dvoma spôsobmi, ktoré vedú k rovnako uspokojivému výsledku. Jednou možnosťou je položenie umelého trávnika s následným zapracovaním vegetačnej vrstvy s výsevom špeciálnych trávnych zmesí, alebo položenie predpestovaného trávneho koberca na hybridnom podklade.

Výhody:

  • pri poškodení prírodnej časti, nedochádza súčasne k poškodeniu roviny hracej plochy
  • vysoká schopnosť regenerácie a zachovanie si vlastnosti prírodného trávnika aj pri veľkom hernom zaťažení
  • pri poškodení prírodnej zložky trávnika zostáva povrch trávnika rovný
  • vyššia herná kvalita, a vďaka kombinácii prírodných a umelých vlákien tiež odolnosť voči záťaži
  • najlepší pomer nákladov na dobu využitia oproti ostatnými herným povrchom

Nevýhody:

  • vyššie investičné náklady na realizáciu
  • špeciálna prevádzková starostlivosť

Vyhrievanie futbalového trávnika

Vyhrievanie trávnika tvorí technologické doplnkové vybavenie hracej plochy, ktoré pomáha v skorších jarných a neskorších jesenných mesiacoch zachovať funkčnú hraciu plochu. Vyhrievaním trávnika sa predĺži jeho vegetačné obdobie, trávnik nestráca svoju pružnosť zamrznutím a drenážny systém zostáva funkčný. Technická realizácia sa vykonáva dvomi spôsobmi: potrubným rozvodom kvapalného média alebo termokáblami.  Trávnik so zabudovaným vyhrievaním má vyššie nároky na výživu a závlahu.

Výhody:

  • predĺženie vegetačných podmienok pre rast a vývoj trávnika
  • predĺženie spôsobilosti hracej plochy
  • predĺženie funkčnosti drenážneho systému
  • bezpečnosť a ochrana zdravia futbalistov
  • návratnosť časti nákladov na výstavbu prostredníctvom prenájmu trávnika mužstvám, ktoré sa budú chcieť v zimnom období pripravovať v kvalitných podmienkach
  • úspory nákladov na prenájom trávnatej plochy v inom klube,
  • úspory nákladov na cestovanie za lepšími tréningovými možnosťami v prípravnom období
  • zvýšenie návštevnosti
  • zvýšenie prestíže a zlepšenie imidžu klubu

Nevýhody:

  • vyššie náklady na prevádzku vyhrievania a zvýšené nároky na výživu a závlahu

Odvodnenie ihriska – drenážny systém

Futbalové ihrisko je potrebné chápať ako technickú plochu, ktorá  musí mať určitú únosnosť tiež v zrážkovo intenzívnom období. Len optimálne  pružný  a  vlhký, nie však mokrý povrch ihriska, dokáže pre hráčov vytvoriť vhodné a bezpečné podmienky. Odvod prebytočnej zrážkovej vody z ihriska je základnou podmienkou pre jeho dlhodobú kvalitu i životnosť. Poskytuje možnosti pre herný a tréningový proces i v zrážkovo intenzívnom období.

Odvodnenie športovej plochy musí byť konštrukčne zhotovené tak, aby voda presakujúca z vegetačnej vrstvy trávnika bola kontinuálne odvádzaná sústavou hlavných a zberných kanálov drenážneho systému mimo plochu ihriska do zabudovaných povrchových drenážnych zariadení okolo hracej plochy za dobehovou zónou. Množstvo vody,  ktoré treba odviesť závisí od klimatickej oblasti, množstva zrážok a od geologického druhu základového zemného telesa. Povrchové odvodnenie odvádza hlavne nárazovú vodu pri intenzívnych zrážkach a pri náhlom oteplení s následným intenzívnym topením snehu do odvodňovacieho žľabu, ktorý je umiestnený za ochranným priestorom ihriska. Žľab sa vyspáduje smerom k vpusti, odkiaľ sa voda potrubím odvedie do revíznej šachty a z tohto miesta smeruje buď do dažďovej (nie splaškovej) kanalizácie, vsakovacej jamy, alebo do blízkeho vodného toku.

Podpovrchové odvodnenie podložia  je rozdelené na plošný a drážkový drenážny systém.

  • Plošný drenážny systém je zhotovený z plošne navrstveného kameniva pod celou vegetačnou vrstvou. Voda z nej presakuje a priamo prechádza do kameniva, odkiaľ je sústavou zberných a hlavných drenážnych kanálov, zabudovaných pod kamenivom, odvádzaná mimo plochy trávnika.
  • Drážkový drenážny systém je tvorený sústavou zberných a hlavných drenážnych kanálikov. Tie sú zhotovené v pravidelnom rozostupe v smere hracej osi ihriska. V drenážnom kanáliku je osadené perforované potrubie a vyplnený je triedeným kamenivom. Zberné potrubie je napojené na hlavné drenážne potrubie, ktoré je vyspádované mimo plochu ihriska do vsakovacej šachty alebo vodného toku.
  • ZANALYZUJEME stav problému s odvodom prebytočnej vody z hracej plochy
  • POSÚDIME funkčnosť pôvodného drenážneho systému
  • SFUNKČNÍME pôvodný drenážny systém, nový vybudujeme
  • NAVRHNEME technologický postup zvedenia prebytočnej vody
  • VYBERIEME najvhodnejší z niekoľkých typov drenážnych systémov
  • ZISTÍME lokálne možnosti a zdroje materiálov vhodných na použitie do drenáží
  • ZREALIZUJEME na mieru drenážny systém podľa lokálnych podmienok a možností

Zaťaženosť futbalového ihriska

Trávnik je prírodné spoločenstvo tráv, ktoré podlieha poškodeniu počas využívania. Ihriskový typ trávnika má tzv. hranicu samoregeneračnej schopnosti, ktorá zabezpečí zregenerovanie trávnika po jeho bežnom poškodení bez nutnosti realizácie zložitejších caespestechnických zásahov. Ak využívaním trávnika prekročíme hranicu samoregenerácie, t.j. pokryvnosť porastu poklesne pod 75 %, dochádza k znižovaniu % pokryvnosti trávneho porastu oveľa rýchlejšie ako pri vyššej pokryvnosti. Počet odnoží na 1 dm² nie je dostatočný, na ploche sa začínajú objavovať prázdne miesta, rast trávnika sa spomaľuje. Toto poškodenie vyžaduje odbornejší trávnikársky zásah v podobe aerifikácie, vertikutácie, perforačného prísevu, pieskovania, prípadne hĺbkovo vibračného uvoľnenia.

Zaťaženosť futbalových trávnatých plôch možno prispôsobiť a prepočítať potrebám jednotlivých futbalových mužstiev vášho klubu:

  • ak trénuje na ihrisku 1 hráč 1 hodinu je zaťaženosť ihriska 1 hodina, ak trénujú 2 hráči 1 hodinu je zaťaženosť ihriska 2 hodiny za 1 časovú hodinu tréningu. Počas jedného zápasu je pohyb na ihrisku 11 + 11 + 3 t.j. 25 x 1,5 = 37,5 hod., zaokrúhľuje sa vždy smerom hore, t. j. 38 hodín,
  • ak trénujú na ihrisku mladší žiaci doporučujeme celkové číslo vynásobiť koeficientom 0,8 – 0,9 podľa obtiažnosti tréningu,
  • ak intenzívne trénujú na ihrisku muži aj za vlhkého počasia bude nutné celkové číslo vynásobiť zvyšovacím koeficientom 1,1 – 1,2.

Objektívnu zaťaženosť ihriska zistíme porovnaním súčtu herných a tréningových hodín s hodnotami pridelenými jednotlivým mesiacom.

Hodnoty maximálnej zaťaženosti v jednotlivých mesiacoch:

január február marec april máj jún
0 0 380 760 1140 1140
júl august september október november december
regenerácia 950 760 760 380 0

Rozšírený rozpis zaťaženosti trávnika podľa mesiacov a vegetačného cyklu tráv:

týždeň suchý povrch stredne
vlhký povrch		 rozbahnený povrch
Marec 1.
2.
3.
4.		 3 hod.
3 hod.
4 hod.
5 hod.		 2 hod.
2 hod.
3 hod.
3 hod.		 Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť
Apríl 1.
2.
3.
4.		 5 hod.
5 hod.
5 hod.
5 hod.		 3 hod.
3 hod.
3 hod.
3 hod.		 Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť
Máj 1.
2.
3.
4.		 6 hod.
7 hod.
7 hod.
7 hod.		 5 hod.
5 hod.
5 hod.
5 hod.		 Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť
Jún 1.
2.
3.
4.		 8 hod.
9 hod.
9 hod.
regenerácia		 6 hod.
7 hod.
7 hod.
trávnatej

Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť

plochy
Júl 1. – 4. regenerácia trávnatej plochy
August 1.
2.
3.
4.		 6 hod.
8 hod.
8 hod.
8 hod.		 5 hod.
6 hod.
6 hod.
6 hod.		 Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť
September 1.
2.
3.
4.		 6 hod.
6 hod.
6 hod.
6 hod.		 4 hod.
4 hod.
4 hod.
4 hod.		 Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť
Október 1.
2.
3.
4.		 4 hod.
4 hod.
4 hod.
4 hod.		 2 hod.
2 hod.
2 hod.
2 hod.		 Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť
November 1.
2.
3.
4.		 2 hod.
2 hod.
2 hod.
2 hod.		 1 hod.
1 hod.
1 hod.
1 hod.		 Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť

Pri zostavovaní tréningového a súťažného plánu treba prispôsobiť potreby klubu zaťaženosti jednotlivých ihrísk. Rovnomerné zaťaženie tréningového ihriska možno regulovať častým používaním a presúvaním prenosných brán počas tréningu.